O CHLEBÍKU NAŠOM KAŽDODENNOM
Chlebík. Aký jednoduchý výrobok a predsa aký dôležitý. Pre biochemika je výsledkom reakcie kvasinky Saccharomyces cerevisiae zo sacharidmi a uhľohydrátmi za vzniku oxidu uhličitého, pre pekára chlieb znamená tvorenie a zdroj obživy ale pre našich predkov znamenal doslova posvätný dar.
Kým sa z nekvasených placiek a kaší vyvinul chlieb v dnešnej podobe prešiel cestu niekoľkých tisícročí. Na ranný chlieb bolo k dispozícii niekoľko typov kvasenia. Galovia a Ibérijci používali na vykvasenie penu z piva a piekli chlieb ľahší a vzdušnejší ako iné národy. Pre Rimanov, ktorí holdovali skôr vínu zase nebol problém upiecť vykvasený chlieb z pasty vytvorenej z hroznovej šťavy a múky. V Európe sa kysnutý chlieb začal piecť až v 13-14 storočí. Vtedy začali vznikať aj prvé pekárske cechy. Nie vždy ale slúžil len ako potrava. Používal sa aj ako súčasť stolovania. Na stredovekých hostinách a v domácnostiach sa chlieb alebo chlebové placky používali na vytieranie omáčok a tak boli súčasne pokrmom aj príborom.
S chlebom sa vždy narábalo ako s božím darom. Prežehnával sa pri miesení, pečení aj krájaní. Tradičný biely chlieb z pšenice ako ho poznáme dnes sa piekol iba pre bohatých a vyššie postavenú šľachtu. Pre plebs bol určený chlieb z iných druhov obilovín. Napríklad z:
RAŽ SIATA
Raž je známa tým, že má menšie nároky na pestovanie ako pšenica. To ju predurčovalo k tomu aby sa urodila na drobných políčkach vyššie položených miest na Slovensku. Používala sa na prípravu obilných kaší ale aj na pečenie chutného tmavého ražného chlebíka, ktorý mal vysokú výživovú hodnotu.
OVOS SIATY
Ovos je plodina s vysokou nutričnou hodnotou a výborne zasýti. Zo samotného ovsa sa chlieb upiecť nedá ale často sa z neho pekávali placky a varila raňajková kaša. Na upečenie ovsenného chleba je potrebné zmiešať pšeničnú múku s ovsennou vo vhodnom pomere.
JAČMEŇ SIATY
Jačmeň, spolu zo pšenicou je jednou z najstarších kultúrnych plodín, pestovaný hlavne v suchších nižšie položených oblastiach. Okrem toho, že sa používal na výrobu sladu, nezriedka ho konzumovala chudoba vo forme kaše hlavne v zime nakoľko má zahrievajúce účinky na organizmus. Alebo z neho piekli jednoduché nekvasené placky.
POHÁNKA
Kedysi veľmi bežné obilie chudobných. Pripravovala sa z nej hlavne kaša na akýkoľvek spôsob a pridávala sa aj do hustých zeleninových polievok.